Press "Enter" to skip to content

Skryté hrozby chlóru vo vode?

Jedna z informácií, na ktoré som naďabila pri hľadaní vlastnej cesty za zdravím, bolo prepojenie chlóru s rakovinou a astmou. Najmä v zdrojoch písaných po anglicky som neustále nachádzala odkaz na Hartfordskú štúdiu, podľa ktorej majú ženy s rakovinou prsníka o 50-60% vyššie hladiny organických zlúčenín chlóru (organochloridy – vedľajší produkt chlórovania) v prsnom tkanive než ženy bez nej. Spozornela som a spravila si vlastný prieskum. Jeho výsledky, ako aj odkazy na zdroje vám prinášam nižšie.

V prvom rade treba povedať, že chlórovanie vody je osvedčeným spôsobom dezinfekcie úžitkovej a pitnej vody. Odstraňuje a zamedzuje množeniu potenciálne choroboplodných mikroorganizmov vo vode. Tak sa podarilo prakticky odstrániť výskyt ochorení ako je napríklad týfus a cholera. To sú jednoznačné prínosy tohto spôsobu úpravy vody, ktoré sa deje najmä v distribučných sieťach, ale aj na plavárňach, kúpaliskách, či domácich bazénoch.

O negatívach a zdravotných rizikách chlórovania sa častejšie začalo hovoriť až pod vplyvom novších štúdií a následného komunikačného marketingu na oboch stranách „frontu“. V centre vedeckých skúmaní však skutočne stoja vedľajšie chemické produkty, ktoré pri chlórovaní vznikajú a môžu byť potenciálne zdraviu škodlivé – toxické až karcinogénne. V tomto kontexte sa spomínajú napríklad organické chloramíny, alebo trihalometány, ktoré vznikajú aj pri bežných dezinfekčných aktivitách v domácnostiach. Do organizmu sa dostávajú vdychovaním cez sliznice a kožu pri kúpaní. Môžu sa vyskytovať aj v chlórovanej pitnej vode, kde vznikajú reakciou s organickým materiálom vo vodovodných potrubiach, alebo v bazénoch. Pri kúpaní je situácia s vedľajšími chemickými produktami ešte neprehľadnejšia, keďže organických i anorganických látok, ktoré do bazéna prinášajú kúpajúci sa je veľké množstvo (pot, moč, vlasy, pokožka, výrobky osobnej starostlivosti…). A to znamená aj veľké množstvo chemických reakcií a vznik komplexných zmesí vedľajších chemických produktov (DBP). Obrovské množstvo z nich je stále neznáme.

Chlórovať alebo nie?

Pri čítaní všetkých vyjadrení a argumentácií pre a proti som nadobudla dojem vytvárania dvoch znepriatelených strán. Zástancovia chlórovania odkazujú na neodškriepiteľné výhody dezinfekcie, štúdie hovoriace o minimálnych zdravotných rizikách a odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá hovorí, že „odhadované zdravotné riziká pri používaní dezinfekčných prostriedkov a ich DBT je extrémne malé v porovnaní s rizikom spojeným s nedostatočnou dezinfekciou.(Dokument Disinfectants and Disinfection By-Products)

(Mimochodom aj naša legislatíva upravuje obsah voľného chlóru v pitnej vode Nariadením vlády SR č. 354/2006 Z.z.) Zároveň sa usilujú spochybniť výsledky tých vedeckých štúdií, ktorými argumentuje protistrana. Spochybňujú ich aktuálnosť, dôveryhodnosť, vrátane skúmaného rozsahu vzorky.

Opozičná strana sa opiera o len výsledky štúdií a viac než odporu voči chlórovaniu sa skôr venuje potrebe a osvete minimalizácie možných zdravotných rizík.

V tejto súvislosti treba však pripomenúť aj motivácie a ciele oboch strán a teda aj komunikačný marketing rôznych výrobcov či už chemikálií (aj alternatívnych ku chlóru) alebo filtrov.

V každom prípade však pozornému pozorovateľovi neujdú neustále prebiehajúce a množiace sa výskumy na poli chemicky upravovanej vody, DBP a ich vplyvu na zdravie človeka. Nie sú to len spochybňované staré štúdie, ale tému spracovávajú aj novšie, publikované v karentovaných časopisoch. Podľa jednej z novších štúdií (prehľadu z roku 2017) zverejnenej na pubmed viaceré práce už preukázali, že mnohé DBP vykazujú genotoxické a kracinogénne účinky. Štúdie na zvieratách potvrdili predpoklad reprodukčných a neurotoxických nepriaznivých účinkov. Epidemiologické štúdie u ľudí zas ukázali, že vystavovaním sa vplyvu DBP sa zvyšuje riziko nežiadúcich účinkov dýchania, rakoviny močového mechúra a konečníka. Štúdia však uvádza aj to, že vzťah medzi DBP a ďalšími zdravotnými účinkami sú nepresvedčivé a zozbierané údaje by sa mohli využiť pri posudzovaní chemických rizík v bazénoch.

Ďalšie zdravotné riziká dlhodobého vystavenia chlóru vo vode, ktoré sa na stránkach zmieňujú:

  • Ateroskleróza
  • Srdcový infarkt
  • Mozgová príhoda
  • Zníženie imunity (chlór ničí probiotickú baktériu acidophilus, ktorá pomáha budovať priaznivú črevnú flóru)
  • Rakovina (okrem zmienenej rakoviny rekta a močového mechúra uvádzajú niektoré stránky aj pozitívnu súvislosť medzi kožným melanómom a plávaním v bazénoch s chlórovanou vodou)
  • Reprodukčné problémy a novorodenecké poruchy
  • Alergické reakcie

V tomto článku však nie je priestor na to, aby som každé jedno riziko podrobila skúmaniu zdrojov. Zdravým rozumom sa mi však zdá, že ak je chlór sám o sebe toxický a jeho úlohou je zabíjať živé organizmy vo vode pri nízkej hladine, určite vplýva na všetky organizmy v takej či onakej miere, človeka nevynímajúc. O to viac, ak je mu človek vystavený dlhodobo – pitím, sprchovaním, plávaním. Nehovoriac ani o tom, že pri sprchovaní je riziko účinku vyššie, keďže sa vstrebáva nielen pokožkou, ale aj vdychovaním (chlór sa rýchlejšie odparuje).

Ako sa chrániť pred účinkami chlóru?

Z prečítaného a naštudovaného som pojala podozrenie o absolútnej neškodnosti chlóru vo vode a rozhodla som sa minimalizovať potenciálne riziká. Filtrov na úpravu vody je na trhu dosť – do jednoduchých, sprchových hlavíc až po centrálne na celý byt či rodinný dom. To aký typ zvolíte závisí od vášho rozpočtu a prieskumu. Ja som sa rozhodla vyskúšať sprchovú hlavicu s filtrom, vitamínom C a kolagénom a spoločný filter pitnej vody pre dve umývadlá. Naše skúsenosti s nimi popíšem s odstupom času v inom príspevku.

Čo však ešte môžete urobiť:

  • Dať si spraviť analýzu vody (sama o sebe síce neochráni, ale môžete sa podľa nej rozhodnúť aké kroky spravíte).
  • Kúpiť si reverznú osmózu na odstránenie fluóru, DBP a zvyškov liekov
  • Kupovať papier, ktorý sa nebieli chlórom (najmä toaletný papier, vreckovy, servítky, utierky…).
  • Po sprchovaní vetrať, aby sa pary vyvetrali rýchlejšie.
  • Ak máte bazén, buď sa nebudete kúpať, alebo nájdete alternatívnu dezinfekciu vody, napríklad soľ a UV filter. Ešte lepšie je ísť na prírodné kúpalisko, v prípade, že je hygienicky preverené.
  • Používať filtračnú kanvicu čo je relatívne lacná záležitosť.
  • Nechodiť do verejných bazénov, alebo užívať C vitamín, ktorý neutralizuje chlór. Vnútorne, no i vonkajšie použitie môže byť fajn – ak je vitamín C obsahom vášho mlieka po sprchovaní. No môžete si ho aj sami vyrobiť.

Z preštudovaného a diskutovaného mi jednoznačne vyplynulo, že problém s chlórom bude zrejme ten, že sa neprejaví hneď, a nemusí sa prejaviť ani po 10 či 20 rokoch, ale neskôr. Diskusií bude teda ešte mnoho.

-AD-

(Visited 217 times, 1 visits today)
%d blogerom sa páči toto: